Veľká zmena! V nás?

Autor: Peter Fabian | 6.3.2014 o 0:41 | (upravené 7.3.2014 o 12:35) Karma článku: 5,06 | Prečítané:  316x

Úvahy vznikli z časti ako reakcia na článok mojej kamarátky Ľubice Mackovej "Johanka z Arku môže žiť. Nenosme polená k vatre", s ktorým v základoch súhlasím a Ľubke ďakujem.

Vesmírna strava pani Mezenskej a Tibeťanov.

 

Ak chcete o tejto téme vedieť viac, odporúčam nazrieť do odbornej (napr. budhistickej) literatúry (ak nie preskočte). Tá pránické stravovanie popisuje, postup aj prax. Ani v dobrej viere by sme sa nemali uspokojiť s povrchnými, alebo neúplnými informáciami. Nejde len o to, akú košeľu si dať na návštevu. V "prvom ročníku" by sme sa mali oboznámiť s tým, čo je potravou pre dušu a čo pre telo.  To čo nás nadchne a dá nám chuť do aktívneho života, totiž nie je prána. Naše telo nevyživuje, ani mu nedodáva energiu. Tú môže iba aktivovať.

Výživa, či už pránická, alebo iná, je druhá vec. Preto prosím, nemiešajme hrušky s jablkami, či rovno hrušky s myšlienkami.  Mohli by sme dúfať, že je tá nekonkrétnosť ("všetko je jedno, len inak povedané") aj dobrá, aspoň netvoríme dogmy. No ten, kto má k tomu sklony, si vlastnú dogmu zlepí, a ešte horšie, keď z rôznych čriepkov. Občas na to niekto doplatí životom (známy), občas zdravím (ja). Buďme prosím opatrní, nejde o farbu košele.

"Všetko jedno, len inak povedané" -  Na to, ako je všetko jedno, odporúčam študovať tiež odbornú, možno budhistickú literatúru.

 

Ako to tá bláznivá baba mieni spraviť?

 

Ak nám aj s pani Helenou ide o všeobecné blaho, musíme tiež myslieť na ľudí, ktorí nás kritizujú a čo-to sa im nepozdáva. Skeptici s negatívnym myslením? Konkrétne myslím tých, ktorí chcú vidieť formu, akou chce pani Mezenská svoje ideály napĺňať. Aké nástroje chce použiť. Na tých z nás, rozumovo založených, ktorí sa nespoliehajú len na volanie srdca a "ostatné sa potom uvidí". Medzi takých patrím aj ja a priznám sa, že občas dobrodruhom "srdciarom" :-) závidím.  Aj keď pokladám zámer za dôležitejší, tiež rád počul, aké konkrétne kroky by pani Mezenská rada podnikla. Takto sa musím, trochu naslepo, spoľahnúť na vieru v jej čisté a dobré srdce.

- ženský a mužský princíp:  "Prenechajme vládu ženám." Súhlasím. Ženy sú od prírody viac spojené s citmi, ktoré už zúfalo chýbajú v politike, v obchode, aj v umení, teda v spoločnosti. Doteraz vládnuci mužský princíp je logický, rozumový, no chladný. Jazýček váh nie je v strede. Na jednej miske sedí hromada chlapov a tí sa tlačia, vyhadzujú jeden druhého. Zápasia o miesto. Ženy zväčša nebojujú. Nie je to v ich prirodzenosti. Čakajú na gentlemanov? No banda puberťákov sa nie a nie zmestiť do kože.  Pani Mezenská ukazuje "čo" a nehovorí o tom "ako". Tu by som dal slovo mužom, aby realizovali svoju logiku a plánovanie. Ženský citový a citlivý zámer, realizovaný mužským plánovaním a logikou. Inak nám to asi nepôjde. Aj tu vidno, že rodina je základ štátu?

 

Chceme zmenu!

 

Od sveta, od okolia, systému, politiky... . Sme však schopní sami zmenu ponúknuť a podstúpiť? Aj radikálnu? Položme si ruku na srdce a povedzme, či máme naozaj odvahu na hlbokú zmenu? Odvahu, chuť a silu zmeniť zabehnuté... napríklad vlastné zlozvyky? Bojujeme s nimi, prekonávame, alebo by sme len chceli? Alebo sa na to len donekonečna chystáme? (Memento mori!) Čelíme im vôbec? Alebo pred ťažkosťami zatvárame oči a snívame?  Tu sa totiž skrýva možnosť zmeny.  Väčšinou sme ľudia mierumilovní a slovo konflikt nespájame s niečim pozitívnym a cnostným. Čo ak ale, chce vesmír, svet a život od nás, aby sme sa stali bojovníkmi za spravodlivosť, lásku, česť, ľudskosť? Čo ak si to situácia vyžaduje? Sme ochotní do toho ísť, alebo si nájdeme vhodnú (ezoterickú a nekonfliktnú) výhovorku? ... Hľa, Johanka!

Zväčša sa bránime vlastnému hnevu. Zatvárame sa, lebo (pri pohľade na správu našej zeme)  nechceme cítiť tú trpkosť, žiaľ a následné rozhorčenie a hnev. Nevieme ako s tým hýbať, tak to radšej zadusíme. Hráme sa už len na vlastnom piesočku. Toto nás ale vyjde draho! Vlastne, stojí nás to priveľa, no nechceme to vidieť.

 

Inkvizítor

 

Poznáte toho svojho? Ja jedného mám a myslím, že v tom nebudem sám. Kedysi ma súdil, vysmieval sa a hanil, keď som chcel osloviť dievča. V týchto a podobných veciach už stratil moc. No stále tu je a koná svoju nemilú funkciu. Svet vonku nie je oddelený od toho v nás. S inkvizítormi sa budeme stretávať, preto buďme k ľuďom citliví. Ten vnútorný, môže človeka zraňovať práve vtedy, keď si my užívame "nespútaný let". A prejaví sa aj navonok. Nemusíme rovno pred vozíčkárom predvádzať salto mortale a vyzývať ho, nech to skúsi. Nebodaj ho označiť za "ovcu", pretože to nedokáže.

 

Kritika

 

Sám by som sa vysokej funkcie v politike bál. Poznám svojich čertov a preto by som chcel: "poď priateľu a dávaj na mňa pozor, karhaj ma, vystríhaj, povzbuď v boji spravodlivom. Aj ja Ťa budem! Omyl odpusti, odpustím, no úkladnú zlobu nie! Neprižmúr oko! A keď Ti bude niečo chýbať, pýtaj si, pýtaj sa, a zdieľaj.   Starajme sa o seba navzájom. V dobrom aj v zlom. S láskou a úctou - sa tak potrebnej konfrontácii a konfliktu báť nemusíme. S pokorou a vedomím omylnosti svojej, aj cudzej. Starajme sa o nás a do nás. Aj preto, aby sme nepokračovali v tom starom, ktoré tak jasne vidno aj v politike, "o nás bez nás".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?