Stáva sa vám, že niekto pošle link a nič k tomu? Video, článok, ... . Mne už pomaly nie, lebo som si žiadal radšej slovo o sebe, alebo aspoň doprovodné "toto je bomba, som z toho na kašu, určite si to pozri". Nečakám kvetnatú vravu a prerývaný rým. Stačí mi, že z toho cítiť danú osobu.
Dobre, mohol by som si domyslieť "asi je to pre neho dôležité". Ale v dobe miliárd linkov to, nestíham klikať, počúvať, čítať.
Je to jednoduché, "kopírovať", "prilepiť", "zdieľať". Nie ako kedysi, keď sme si cédéčka museli doniesť v piatok do mesta a podať z ruky do ruky. Vynaložiť nejaké úsilie. Už ten čin mal hodnotu. Vzťah, kontakt s človekom. Chýba mi to.
Spomínate na to ešte? Tomu hovorím zdieľanie!
Doba listová ma príliš nezasiahla, ale pamätám si na to. Listy z vojny frajerke. Pocit ochladnutia v nich - zrovna teraz sa mi vynoril. Tak aspoň mail sa dá použiť na to, aby si človek sadol a trochu dlhšiu dobu zoraďoval svoje myšlienky, zážitky, pocity. Pre niekoho, pre seba. Poslať ho jednoduchým "klik" tiež nenúti k tomu urobiť to poriadne. Keď už.
A písať rukou? Aký to má zmysel? Žiadny pre striktne ekonomicky zmýšľajúceho človeka. (Aj mne sa to stáva.) Pohyb ruky, ladnosť, zhmotnenie myšlienok na papieri, zoradenie, vyjadrenie. Písanie k človeku patrí, ako k nemu patrí spev, tanec a iné prejavenie iracionálneho (v dobrom zmysle slova) života v nás. Stretnutie s magickým, nedeterminovaným nevednom.
Jasné, že má táto technika nejaké výhody. No zároveň sa nám strácajú dôležité momenty. Aspoň mne sa vytratili.
Tak čo, pošlete tento nostalgiou zaváňajúci článok ďalej spôsobom "ctrl-c / ctrl-v"?